FULTON SHEEN O VIANOCIACH

            Keď sa Mária pozerala na Dieťa v náručí, pozerala sa „dole“, na nebo. V špine, v maštali, sa narodila Čistota. On, ktorého neskôr umučili ľudia, správajúci sa ako zvieratá, sa narodil medzi zvieratami. On, ktorý o sebe povedal, že je „živým chlebom, ktorý zostúpil z neba“, bol uložený do jasieľ, do ktorých sa dáva pokrm. Pred stáročiami sa klaňali Židia zlatému teľaťu a Gréci oslovi. Ľudia sa pred nimi skláňali ako pred bohmi. Teraz je tu prítomný aj vôl, aj osol a skláňajú hlavu pred svojím Bohom.
            Boží Syn narodil sa v jaskyni, a preto každý, kto chce do nej vojsť a chce ho uzrieť, musí sa skloniť. Úklon je znakom pokory. Pyšní sa odmietajú skloniť, a preto im Boh uniká. Ale tí, ktorí sklonia svoje ego a vstúpia, zistia, že nevošli do jaskyne, ale do nového sveta, v ktorom sedí dieťa v lone matky a v rukách drží celý svet.
            Všetci sa rodíme, aby sme žili. Len Boží Syn sa narodil, aby prišiel zomrieť. Ježiš sa narodil, aby svojou smrťou premohol našu smrť, a tak už v jeho narodení cítime závan aj pre nás do večnosti otvoreného neba.
            Jasle a kríž sú dva protipóly Spasiteľovho života! Prijal jasle, lebo v hostinci nebolo miesta. A prijal kríž, lebo ľudia vyhlásili: „Tohto nechceme za kráľa!“ Nechcený pri príchode na svet, odmietnutý pri odchode z neho, na začiatku vložený do cudzích jasieľ, na konci do cudzieho hrobu. Pri narodení ho zavinuli do plienok, do hrobu ho tiež uložili v plátne – odev je symbolom ohraničenosti, ktorou potlačil svoje božstvo, keď na seba vzal podobu človeka. Už vtedy niesol svoj kríž - jediný kríž, ktorý unesie aj dieťa, a to kríž chudoby, vyhnanstva a ohraničenosti. Už vtedy plnil odkaz, ktorý spievali anjeli na betlehemských vŕškoch: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“
            Božie Dieťa našli len dve kategórie ľudí: pastieri a mudrci – prostí a učení: tí, čo vedeli, že nevedia nič a tí, ktorí vedeli, že nevedia všetko. Dokonca ani Boh nemôže prehovoriť k pyšnému kedykoľvek. Iba v pokore pyšný môže nájsť Boha.
            V chudobnom Dieťati, ktoré s chudobnými obetnými darmi priniesli chudobní ľudia, Simeon objavil bohatstvo sveta. Reakcia človeka na Božiu prítomnosť bude skúškou – buď vyvolá odpor sebcov, alebo ich podnieti k obnove a zmŕtvychvstaniu. Kristus totiž nemôže vojsť do srdca bez toho, aby ho neočistil a nerozdelil. V jeho prítomnosti srdce odhalí svoj postoj k dobru a svoj postoj k Bohu. Boh pôsobí ako slnko, ktoré keď svieti na vosk, robí ho mäkkým, a keď svieti na blato, robí ho tvrdým. Dieťa prišlo umrieť, nie žiť, lebo jeho meno bolo „Spasiteľ“.

                                                 (prevzaté z knihy Fultona J. Sheena, Život Krista, skrátené)